SWAPka ti povie, koľko CO2e si ušetril/a, keď si predmet zachránil/a.

Ako?
Zráta ti vybrané vymenené/opravené/zazdieľané či inak zachránené veci (t. j. vrátené do obehu, ktoré neskončili v koši) a ukáže ti, koľko kilogramov skleníkových plynov (tj CO2 ekvivalent) si tým ušetril/a. Nech ti je Swapka ďalším motivátorom k upevneniu si nového návyku. Veci okolo nás majú nekonečnú hodnotu a my sa ju potrebujeme naučiť vidieť.

Návod, ako používať Swapku:

1. Využívam Swapku len na 1 zariadení – to, s ktorým som sa registroval/a si bude pamätať moje „Swapka údaje“ (v tejto fáze sa zariadenia pri zadaní toho istého emailu na viacerých zariadeniach neprepoja)
2. Zadám počet kusov a vložím dáta do tabuľky vo svojom účte stlačením tlačidla „pridať“
3. Opakujem, pokiaľ je to nevyhnutné :)
4. Tvorím si nový návyk, lebo vidím, koľko skleníkových plynov (CO2e) sa šetrí tým, že do obehu vraciam ešte využiteľné predmety
5. Vyberiem si predmet – nepozerám na jeho veľkosť či farbu (aktuálne hodnoty sú spriemerované)
6. Opakujem bod. č. 1

Žijeme vo svete plnom vecí, predmetov, výrobkov, všemožných materiálov... Blikajúce reklamy nás dennodenne presviedčajú, čo všetko musíme mať nové, o čo všetko predsa nemôžeme prísť!
A mnohí sme si na to zvykli a považujeme to za úúuúplne normálne. Nakupujeme, vyhadzujeme, plníme koše, plníme skládky za našimi mestami. Pohltila nás jednorazovosť, jednoduchosť a do veľkej miery aj bezstarostnosť.
Ak je zakúpenie nového lacnejšie a rýchlejšie ako napríklad oprava, voľba býva často jasná. To ale potrebujeme zmeniť, pretože týmto spôsobom – veľmi zjednodušene – drahocenné materiály, emisie vypustené na výrobu, obal či ich dopravu – vezmeme – použijeme raz či viackrát a potom ich hodíme „za mesto“.
Zdroje našej planéty tak míňame šialenou rýchlosťou. Je potrebné konštatovať, že nimi aj často plytváme.

Ako sa dajú veci zachrániť?
Musíme sa to naučiť – t.j. získať tento návyk (tak, ako sme si zvykli na víkendové prechádzky v obchodnom dome). Vieme sa relatívne úspešne naučiť, že:

• predmety okolo nás sú vyrobené z materiálov, ktorých hodnotu si nedostatočne uvedomujeme, pretože ich predajná cena častokrát absolútne nezohľadňuje, aký dopad na životné prostredie (a ľudí) mala ich výroba či doprava
• nové nie je vždy lepšie – trendy nefungujú pre nás, ale pre biznis samotný
• ak niečo naozaj potrebujem použiť, je nevyhnutné to kupovať nové? Nedá sa to zazdieľať, kúpiť z druhej ruky alebo požičať?
• vyberiem si predmet – nepozerám na jeho veľkosť či farbu (aktuálne hodnoty sú spriemerované)
• pokazené opravím, roztrhané zašijem, prípadne upcyklujem

Globálne otepľovanie
Ľudská činnosť, hlavne spaľovanie fosílnych palív v energetike či doprave, veľkou rýchlosťou zvyšuje obsah skleníkových plynov v atmosfére. Vedci spájajú aktuálne globálne otepľovanie a klimatické zmeny s nárastom skleníkových plynov v atmosfére, pretože sa tam držia dlhodobo, čím zadržiavajú na planéte teplo (skleníkový efekt). Najväčší vplyv na to (dvoma tretinami) má oxid uhličitý (CO2).

Nie je v silách nás, bežných spotrebiteľov, aby sme dokázali presne posúdiť, aký dopad majú naše nákupy na prostredie. Na to potrebujeme dostatočné informácie. (Áno, ideálne je, ak tieto informácie dodá predávajúci/výrobca) a tie sú nám častokrát bohužiaľ nedostupné.

Tak sme sa rozhodli trošku pomôcť. :)

Získať dáta o životnom cykle konkrétnych predmetov je robota na X mesiacov a predmetov je... No jednoducho priveľa. Prizvali sme si teda k spolupráci dámy z konzultačnej spoločnosti Denkstatt Slovensko – Ivu a Moniku. Rešeršovali, kriticky zhodnotili a vybrali relevantné dáta pre uhlíkovú stopu vybraných produktov.
(Swapka neobsahuje kalkuláciu produktových stôp, pretože aktuálne nie je možné presne určiť, ktoré tričko či plyšovú hračku práve vraciaš do obehu :) ).

Vybrali sme teda 12 najčastejšie vymieňaných či zdieľaných produktov u nás v Baterkárni. Tie sme vážili, porovnávali, skúmali ich zloženie a vybrali sme vždy „priemerný predmet priemerného zloženia s priemernou váhou“.

Ako sme prišli na výsledné hodnoty?
O zber dát sa teda postaral tím z renomovanej konzultantskej skupiny Denkstatt, a bol založený na dôveryhodných a odborných zdrojoch, ktoré zahŕňajú odborné články, online zdroje a rôzne publikácie. Pri výbere dôveryhodných zdrojov boli zohľadňované tie, ktoré uvádzajú produktovú uhlíkovú stopu založenú na hodnotení životného cyklu produktov (tzv. Life Cycle Assessment). Údaje boli konfrontované s materiálovými dátami v databanke Ecoinvent 3.8, aby sa overila ich hodnovernosť.
Zdroje pochádzajú z časového rozpätia medzi 2010-2021.
Uhlíková stopa je zaznamenaná v jednotke: kg CO2e.

Keď hovoríme o zmene klímy, často sa zameriavame na emisie oxidu uhličitého (CO2) – najdominantnejší skleníkový plyn, ktorý pochádza zo spaľovania fosílnych palív, priemyselnej výroby a využívania pôdy.

CO2 však nie je jediným skleníkovým plynom, ktorý poháňa klimatické zmeny. Existuje množstvo ďalších plynov, ktoré významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, pričom všetky sú spolu kvantifikované v jednej metrike nazývanej CO2e.

Aby sme pochopili, čo je CO2e, musíme sa najprv vrátiť k základom a skutočne pochopiť, čo sú skleníkové plyny (greenhouse gasses – GHS).

Tu je prvá vec, ktorú sa treba naučiť o plynoch: absorbujú teplo.

Skleníkový plyn je teda plyn, ktorý absorbuje a vyžaruje žiarivú energiu v atmosfére, čím spôsobuje takzvaný skleníkový efekt na Zemi (a tiež na niektorých iných planétach, ako sú Venuša a Mars). Bez skleníkového efektu spôsobeného plynmi by bola teplota na Zemi oveľa nižšia a život vo všeobecnosti by bol oveľa chladnejší (v skutočnosti asi -19 °C). Je to preto, že všetky plyny majú inú kapacitu absorpcie tepla, takže spolu vytvárajú dokonalé, „dostatočne teplé“ prostredie pre našu planétu, aby nám dala život, ako ho poznáme. Bez plynov by teplo, ktoré život umožňuje, jednoducho uniklo cez atmosféru.

Čo sa však stane, keď je koncentrácia plynov príliš vysoká?

Skleníkový efekt:
K otepľovaniu dochádza, keď atmosféra zachytáva tepelné žiarenie, ktoré sa odráža zo Zeme a smeruje späť do vesmíru.
Nie všetky plyny v atmosfére poháňajú globálne otepľovanie v rovnakej miere. (Taký ozón nás chráni pred ultrafialovým žiarením zo Slnka). Pokiaľ ide o priamy vplyv na zmenu klímy, na vine sú oxid uhličitý (CO2), metán (CH4), oxid dusný (N2O) a fluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC), fluorid sírový (SF6) a fluorid dusitý (NF3).

Už sme si povedali, že emisie skleníkových plynov vznikajú popri rôznych ľudských činnostiach, napr. CO2 sa do atmosféry dostáva zo spaľovania fosílnych palív (t. j. uhlia, zemného plynu a ropy), pevného odpadu, stromov a iných biologických materiálov. Metán sa však uvoľňuje pri výrobe a preprave fosílnych palív, ako aj pri poľnohospodárskych postupoch a rozklade organického odpadu.

Všetky tieto rôzne plyny majú rôzny rozsah účinkov na otepľovanie: jedna tona metánu napríklad nemá rovnaký vplyv na absorpciu tepla ako jedna tona CO2. Metán tiež nezostáva v atmosfére rovnako dlho ako CO2.

Z tohto dôvodu je každému skleníkovému plynu priradená individuálna metrika otepľovania nazývaná „potenciál globálneho otepľovania” alebo GWP. GWP udáva množstvo otepľovania spôsobeného plynom za dané časové obdobie, ktoré je zvyčajne 100 rokov. Každý skleníkový plyn je jedinečný, každý z nich má svoj vlastný GWP.

Ako definuje Eurostat, CO2e (ekvivalent oxidu uhličitého, ekvivalent CO2 alebo CO2eq) je miera, ktorá sa používa na porovnanie emisií z rôznych skleníkových plynov.

Týmto spôsobom je hlavný rozdiel medzi CO2 a CO2e v tom, že CO2 predstavuje iba oxid uhličitý, zatiaľ čo CO2e predstavuje oxid uhličitý a všetky ostatné plyny: metán, oxid dusný a ďalšie. Ak počítame emisie len na základe CO2, ignorujeme vplyv iných plynov a v dôsledku toho máme celkovo nepresný obraz. CO2e spája všetko v jednom a pokúša sa previesť vplyv otepľovania radu rôznych plynov do jednej jedinej metriky.

Ako sa vypočíta CO2e?
Ekvivalenty oxidu uhličitého sa bežne vyjadrujú ako milióny metrických ton ekvivalentov oxidu uhličitého (skrátene MMTCDE), ale často ich môžete vidieť aj v kilogramoch. Na kvantifikáciu CO2e je potrebné vynásobiť množstvo skleníkových plynov ich GWP.
GWP je index, pričom CO2 má hodnotu indexu 1, zatiaľ čo GWP pre všetky ostatné skleníkové plyny je počet, koľkokrát viac spôsobujú otepľovanie v porovnaní s CO2. Takže 1 kg metánu spôsobí 25-krát väčšie otepľovanie za 100 rokov v porovnaní s 1 kg CO2, a preto je skóre metánu GWP 25.

Tu je jednoduchý príklad:
V roku 2018 Nemecko, najväčší európsky producent oxidu uhličitého, vypustilo 760 miliónov ton CO2. Ak však do rovnice zahrniete aj iné plyny, celkové emisie krajiny sú v skutočnosti vyššie a vychádzajú na 854,4 milióna ton CO2e. Inými slovami, iné plyny (metán atď.) pridali ďalších 94,4 milióna ton CO2e – nie je to niečo, čo by sa malo ignorovať.

Je dôležité hľadať CO2e ešte z iného dôvodu: pomáha predchádzať „greenwashingu“.

Napríklad označenie „klimaticky neutrálny“ na produkte môže znamenať iba to, že spoločnosť kompenzovala svoje emisie namiesto ich reálneho zníženia. A pri výpočte emisií sa počíta všetko: od prepravy, cez balenie, až po typ energie použitej pri výrobe produktu – emisie priame i nepriame. Preto je potrebné analyzovať celý životný cyklus vášho produktu a celý dodávateľský reťazec.

Nežijeme v jednoduchom svete, práve naopak. Takže sme si povedali, v akej komplikovanej situácii sa nachádzame.

Čo ti teda povie SWAPka?
Zráta ti vybrané vymenené/opravené/zazdieľané či inak zachránené veci (tj vrátené do obehu, ktoré neskončili v koši) a ukáže ti, koľko kilogramov skleníkových plynov (tj CO2 ekvivalent) si tým ušetril/a.
Nech ti je Swapka ďalším motivátorom k upevneniu si nového návyku. Veci okolo nás majú nekonečnú hodnotu a my sa ju potrebujeme naučiť vidieť.